Cenové faktory
Väčšina stolových 3D tlačiarní stojí okolo 20 000 RMB, zatiaľ čo niektoré domáce produkty sa pohybujú od 2 000 do 20 000 RMB. Podľa distribútorov 3D tlačiarní sú však 3D tlačiarne domácej produkcie lacnejšie, ich kvalitu je ťažké zaručiť.
Pri stolných 3D tlačiarňach je ich aplikácia veľmi obmedzená, pretože dokážu tlačiť iba plastové výrobky. Navyše prevádzkové náklady 3D tlačiarní zostávajú pre domácich používateľov vysoké. Pred tlačou objektu je potrebné porozumieť 3D modelovaniu, previesť dáta do formátu, ktorý dokáže 3D tlačiareň prečítať a následne vytlačiť.
Suroviny
3D tlač nie je veľmi zložitá technológia. Rozdiel medzi ňou a bežnou tlačou spočíva v tlačových materiáloch.
Najviac tlačových materiálov vlastní izraelská spoločnosť Object. Dokáže už použiť 14 základných materiálov a ich zmiešaním vytvorí 107 rôznych materiálov. Miešanie a farbenie dvoch materiálov je už realitou. Rozmanitosť týchto materiálov je však stále oveľa menšia ako v prípade materiálov vo svete, v ktorom žijeme. Navyše, ceny týchto materiálov sa pohybujú od niekoľkých stoviek RMB za kilogram až po približne 40 000 RMB za najdrahšie.
Riziko a náklady
Rovnako ako jadrové reakcie môžu generovať elektrinu, ale aj spôsobiť deštrukciu, technológia 3D tlače predstavuje od svojho počiatku sériu skrytých obáv a jej budúci vývoj stále znepokojuje mnohých. Myšlienka dokonale replikovať všetko, byť schopní vyrobiť čokoľvek, čo si možno predstaviť, znie lákavo, no zároveň je nepopierateľne desivá.
Paradox 3D tlače
3D tlač vytvára objekty vrstvu po vrstve. Na dosiahnutie väčších detailov musí byť každá vrstva tenšia; na zvýšenie rýchlosti tlače je potrebné zvýšiť hrúbku vrstvy, čo nevyhnutne ovplyvňuje presnosť a kvalitu produktu. V porovnaní s tradičnou-priemyselnou výrobou vo veľkom meradle neponúka výroba produktov s rovnakou presnosťou žiadnu nákladovú výhodu, najmä vzhľadom na čas a úspory z rozsahu.
Priemyselné normy
V 21. storočí došlo k rozmachu výrobcov 3D tlačiarní. Nedostatok štandardov znamená, že rovnaký 3D model vytlačený rôznymi tlačiarňami prinesie výrazne odlišné výsledky.
Okrem toho chýbajú štandardy pre tlačové materiály. V rokoch 2012 – 2013 sa výrobcovia 3D tlačiarní snažili predávať svoje vlastné tlačové materiály spotrebiteľom, aby si zabezpečili stabilné príjmy. Aj keď je tento prístup pochopiteľný, vzhľadom na to, že podľa tohto modelu sa riadia aj bežné tlačiarne, nekonzistentné suroviny používané výrobcami 3D tlačiarní sa značne líšia formou a obsahom. To sťažuje dodávateľom materiálov vstup na trh, čo vedie k vysokým nákladom na výskum a vývoj a rizikám dodávok, čo bráni vytvoreniu kompletného priemyselného reťazca.
Problémy s procesom: Mnoho ľudí si môže myslieť, že 3D tlač je jednoducho navrhnutie modelu na počítači bez ohľadu na jeho zložitosť a následným stlačením tlačidla vytlačíte hotový produkt. Tento dojem je nesprávny. Navrhovanie modelu, najmä zložitého, si vyžaduje rozsiahle inžinierske a konštrukčné znalosti, dôkladné zručnosti a úpravy na základe špecifických okolností. Napríklad pri tlači tavením plastov, bez správnej vnútornej podpory v zložitej časti, je pravdepodobné, že vytlačený výsledok bude deformovaný. Procesy po-tlači sú tiež zvyčajne nevyhnutné. Médium zobrazuje 3D tlač ako magický nástroj, ktorý možno použiť ihneď po vytlačení. V skutočnosti je však potrebných niekoľko procesov po-tlači: brúsenie, spekanie, montáž a rezanie, ktoré zvyčajne zahŕňajú značné množstvo ručnej práce.
