Keramika z oxidového skla: Paradigma stability a rozmanitosti
Sklokeramika na báze oxidu-zahŕňa polovicu skupiny sklokeramiky. Sú na báze oxidu kremičitého s prídavkom oxidu hlinitého, oxidu horečnatého a ďalších zložiek na úpravu vlastností. Napríklad lítium-alumínium-silikátová sklokeramika má takmer nulový koeficient tepelnej rozťažnosti, vďaka čomu je ideálna pre šošovky astronomických ďalekohľadov; zatiaľ čo borosilikátové typy sa vďaka svojej vynikajúcej tepelnej odolnosti bežne používajú v laboratórnom skle a kuchynskom riade. Tieto materiály vo všeobecnosti vykazujú silnú chemickú stabilitu, ale priepustnosť svetla niektorých odrôd kolíše so zmenami v zložení.
Keramika z neoxidového skla: Predvoj pre špeciálne aplikácie
Na báze nitridu{0}}: Predstavuje nitrid kremíka s tvrdosťou blížiacou sa diamantu, vhodný na výrobu rezných nástrojov.
Na báze karbidu-: Odoláva teplotám až 1 600 stupňov , bežne sa vyskytujúcim v horúcich-súčiastkach leteckých motorov.
Disulfidové-zlúčeniny: Jedinečná priepustnosť infračerveného žiarenia, používaná v optických komponentoch termovíznych kamier.
Tieto materiály fungujú výnimočne dobre v extrémnych prostrediach, ale majú vysoké výrobné náklady a ťažko sa spracovávajú.
Kompozitná sklenená keramika: Synergický vývoj výkonu
Zapustením kovových častíc, vlákien atď. do sklokeramickej matrice boli vytvorené kompozitné materiály s viacerými vlastnosťami. Napríklad materiály s obsahom karbidu volfrámu-odolné proti opotrebovaniu-sa používajú v mechanických upchávkach, čím sa trojnásobne zvyšuje ich životnosť; antistatické materiály s pridanými vodivými fázami riešia problém hromadenia statickej elektriny v elektronickom priemysle. Tieto materiály sú hnacím motorom inovácií v oblastiach, ako je presná výroba a nová energia.
