Sklo a keramiku pozná väčšina ľudí, no na trhu-sklenej-keramiky existuje nový typ anorganického ne{0}}kovového materiálu. Rozdiel medzi týmito tromi spočíva v ich mikroštruktúre. Hoci všetky patria do kategórie anorganických ne-kovových materiálov (alebo silikátových materiálov), sklo je amorfné, keramika je kryštalická (polykryštalická) a sklenená-keramika sú kompozitné materiály spájajúce kryštalickú a sklenenú fázu. V skutočnosti mnohé funkčné sklenené materiály dnes opustili tradičné silikáty alebo kremeň a zmenili sa na fluoridy, fosfáty, chalkogenidy a ťažké oxidy. Mnohé funkčné keramické materiály tiež nemajú žiadnu súvislosť so silikátmi. Sklenená-keramika ako kompozitný materiál kryštalickej a sklenenej fázy vyrobený{11}}topením pri vysokej teplote, lisovaním a tepelným spracovaním sa vo všeobecnosti vyrába z opätovne spracovaného skla a je známa aj ako mikrokryštalické sklo. Spájajú vlastnosti skla a keramiky, majú vynikajúce vlastnosti, ako je vysoká mechanická pevnosť, nastaviteľný koeficient tepelnej rozťažnosti, odolnosť proti tepelným šokom, odolnosť proti chemickej korózii, nízke dielektrické straty a nízka vodivosť, čo vedie k veľmi širokému spektru trhových aplikácií.
Sklenená-keramika sú polykryštalické keramické materiály získané riadením kryštalizácie skla. Spájajú výhody skla a keramiky a vo všeobecnosti prekonávajú kovy a ich organické polyméry z hľadiska tepelných, chemických, biologických, optických a elektrických vlastností. Sklenená-keramika bola prvýkrát syntetizovaná v polovici 50. rokov 20. storočia renomovaným sklárskym chemikom a vynálezcom SD Stookeyom, ale ďalší výskum v tejto oblasti pokročil až v 70. rokoch. Dnes sú mnohými odborníkmi ospevované ako nový druh keramického materiálu pre 21. storočie.
