Metóda tavenia: Metóda tavenia bola najskoršou a stále široko používanou metódou na prípravu sklenenej keramiky. Táto metóda zahŕňa rovnomerné miešanie rôznych surovín a prísad, ich tavenie pri vysokej teplote 1100 stupňov až 1550 stupňov, homogenizáciu taveniny skla, jej tvarovanie, žíhanie a následnú nukleáciu a kryštalizáciu pri špecifickej teplote, aby sa získala sklokeramika s jemnými rovnomernými zrnami a celkovou kryštalizáciou. Najväčšou výhodou metódy tavenia je, že môže využiť akúkoľvek metódu tvarovania skla, ako je lisovanie, valcovanie, fúkanie, ťahanie a odlievanie. V porovnaní s konvenčnými procesmi tvarovania keramiky je táto metóda vhodná na výrobu výrobkov so zložitými tvarmi a presnými rozmermi, uľahčuje mechanizovanú a automatizovanú výrobu a výsledkom sú sklokeramické výrobky s vysokou hustotou, rovnomerným zložením a bez pórovitosti. Tento spôsob však vyžaduje vysokú teplotu tavenia a množstvo kryštalických fáz vo výslednej sklokeramike závisí od celkovej kryštalizačnej schopnosti základného skla a režimu tepelného spracovania.
Spôsob spekania: Tradičné spôsoby tavenia na prípravu sklokeramiky majú určité obmedzenia, ako sú vysoké teploty tavenia skla a dlhé časy tepelného spracovania. Metóda spekania prekonáva tieto nevýhody. Táto metóda zahŕňa ochladzovanie vodou a mletie roztaveného skla na získanie skleneného prášku, ktorý sa potom preosieva a triedi, aby sa vytvorili zelené telieska. Tieto surové telesá sa potom spekajú pri určitej teplote a vzorky sa ochladzujú v peci, aby sa získal konečný produkt. Spôsob spekania sa vyznačuje nižšou teplotou tavenia a kratším časom tavenia základného skla v porovnaní s metódou tavenia. Pretože sklenený prášok má vyšší špecifický povrch, kryštalizuje ľahšie ako sklo získané tavením, čím sa eliminuje potreba nukleačných činidiel. Okrem toho táto metóda nevyžaduje fázu tvarovania skla, takže je vhodná na prípravu skla taveného pri extrémne vysokých teplotách a sklokeramiky, ktorá sa ťažko tvaruje. Súčasný výskum sa zameriava predovšetkým na sintrovanú sklenenú keramiku na báze kordieritu, enstatitu a lítium-hlinito-kremíkových systémov.
